Prečo vlastné obecné odpadové spoločnosti nefungujú: Varovanie pre slovenské samosprávy

Slovenské obce opäť čelia lákavej vízii - vytvoriť si vlastnú odpadovú spoločnosť a získať kontrolu nad zberom komunálneho odpadu. Projekt SOS (Samosprávna odpadová spoločnosť) sľubuje nižšie ceny, lepšie služby a nezávislosť od súkromných firiem. História však ukazuje, že takéto pokusy končia finančným krachom, právnymi problémami a zhoršením služieb pre občanov.

Štvorica neúspešných pokusov

Slovensko už má za sebou niekoľko varovných príkladov. Štyri združenia obcí, ktoré sa pokúsili o vlastný zber odpadu, skončili neúspechom:

• Spoločenstvo obcí Domaša-Ondava-Topľa (Poša) - projekt musel byť ukončený
• Združenie obcí Javorina-Bezovec (Kálnica) - zaniklo pre neefektívnosť
• Združenie obcí Zemplín (okres Trebišov, Cejkov) - skončilo pre dlhy a nespoluprácu
• Združenie obcí TATIAR (Pukanec) - ukončené pre nefunkčnosť

Každý z týchto projektov začínal s podobnými sľubmi ako súčasný projekt SOS. Výsledkom boli dlhy, konflikty medzi obcami a návrat k súkromným firmám, často za horších podmienok než pred experimentom.

Finančná pasca pre obecné rozpočty

Vstupný poplatok 10 eur na obyvateľa predstavuje pre priemernú obec s 2000 obyvateľmi okamžitý výdavok 20 000 eur. To je len začiatok. Ak spoločnosť zlyhá, a história ukazuje, že pravdepodobne zlyhá, obecný rozpočet ponesie ďalšie náklady:

• Záväzky spoločnosti: Obce ako spoluvlastníci budú zodpovedné za dlhy.
• Stratové hospodárenie: Každý rok prevádzky môže priniesť ďalšie straty.
• Nemožnosť vystúpenia: Pri odchode zo spoločnosti obec príde o celý vklad bez náhrady.
• Skryté náklady: Investície do techniky, mzdové náklady, prevádzkové výdavky.

Odborný manažment alebo politické obsadzovanie

Odpadové hospodárstvo vyžaduje špecializované znalosti logistiky, technológií, legislatívy a environmentálnych noriem. Obecné podniky však čelia chronickým problémom:

• Nedostatok kvalifikovaných manažérov: Pozície obsadzujú politickí nominanti bez skúseností.
• Závislosť na niekoľkých ľuďoch: Odchod kľúčového zamestnanca môže paralyzovať celú prevádzku.
• Absencia know-how: Kopírovanie zastaraných riešení a nákup nevhodnej techniky.
• Politizácia rozhodnutí: Každé komunálne voľby prinášajú personálne zmeny a chaos.

Ako upozorňujú odborníci, v obecných podnikoch často vznikajú „samoúčelné pracovné pozície“ - odkladisko pre vo voľbách neúspešných starostov či iných záujmových osôb.

Právne riziká a konflikt záujmov

Obec, ktorá vlastní odpadovú spoločnosť, sa dostáva do schizofrennej situácie. Na jednej strane určuje všeobecne záväzné nariadenia o poplatkoch za odpad, na druhej strane tieto služby poskytuje. Tento konflikt záujmov prináša:

• Elimináciu konkurencie: Obec nemusí obstarávať služby, čím stráca možnosť získať lepšiu cenu.
• Porušovanie zákona o verejnom obstarávaní: Automatické predlžovanie zmlúv bez súťaže.
• Absencia kontroly: Kto bude kontrolovať obecnú firmu, keď ju riadi samotná obec?
• Právna zodpovednosť: Pri porušení environmentálnych noriem nesie zodpovednosť obec.

Spolupráca obcí: Cesta do pekla

Združené obecné podniky čelia ešte väčším výzvam. Skúsenosti zo zahraničia aj Slovenska potvrdzujú opakujúce sa problémy:

• Konflikty medzi obcami: Rozdielne priority, ekonomická sila a politické napätie.
• Pomalé rozhodovanie: Čím viac obcí, tým komplikovanejší schvaľovací proces.
• Riziko “čiernych pasažierov”: Niektoré obce profitujú, ale neprispievajú férovo.
• Zmeny po voľbách: Nový starosta znamená nové priority a potenciálny konflikt v spoločnosti.

Ako varujú dokumenty z neúspešných projektov, “nesúlad cieľov nastáva prevažne pri zmene štatutára obce po voľbách.”

Klamlivý marketing: Príklad Contarina

Projekt SOS sa odvoláva na úspešnú taliansku spoločnosť Contarina. Porovnanie však odhaľuje priepastné rozdiely:

Contarina (Taliansko)	SOS (Slovensko)
Protikorupčný plán na 35 strán	Žiadny plán
Nezávislý compliance officer	Nikto nezávislý
Transparentné zverejňovanie	Žiadna zmienka
Etický kódex a sankcie	Nič
10+ rokov skúseností	0 rokov

SOS používa Contarinu ako marketingový štít, ale ignoruje všetko, čo ju robí úspešnou – transparentnosť, kontrolné mechanizmy a roky budovania dôvery.

Realita slovenského odpadového hospodárstva

Najvyšší kontrolný úrad v roku 2020 odhalil alarmujúcu situáciu. Slovensko ukladá na skládky 50 % odpadu, zatiaľ čo priemer EÚ je 25 %. Problémy sú systémové:

• 23 skládok funguje bez požadovaných plánov.
• 14 uzavretých skládok nebolo zrekultivovaných podľa zákona.
• Ministerstvo nemá jasné priority pre kontrolu.
• SIŽP čelí nedostatku kapacít a obštrukciám.

V tejto situácii je iluzórne očakávať, že obecné spoločnosti bez skúseností, kapitálu a odborníkov dokážu fungovať lepšie než špecializované firmy s desaťročiami praxe.

Záver: Experimenty, na ktoré doplácajú občania

História jednoznačne ukazuje, že obecné odpadové spoločnosti na Slovensku nefungujú. Kombinácia nedostatku odbornosti, politických tlakov, finančných rizík a konfliktov medzi obcami vedie k predvídateľnému kolapsu.

Namiesto experimentovania s obecnými peniazmi by samosprávy mali:

• Využiť konkurenčné prostredie súkromných firiem.
• Spolupracovať pri vyjednávaní lepších podmienok.
• Sústrediť sa na kontrolu kvality služieb.
• Investovať do vzdelávania občanov o separovaní.

Občania si zaslúžia kvalitný a spoľahlivý zber odpadu, nie drahé experimenty s nejasným koncom. História hovorí jasne – obecné odpadové spoločnosti sú cestou do slepej uličky.